Sklamanie patrí k životu presne tak ako vychádzajúce Slnko. Aj keď častokrát by sme si povedali, že bez toho by sme sa zaobišli a vedeli by sme sa aj inak radovať.
Sú sklamania, za ktoré si môžeme my sami. Nesprávnymi, chybnými rozhodnutiami, ktoré my ale v danej chvíli za nesprávne nepovažujeme.
A sú sklamania, za ktoré my sami nemôžeme, ktoré nemôžeme ovplyvniť ani zvrátiť.
Nech je to sklamanie akéhokoľvek druhu a vychádza z ktorejkoľvek strany, či z nás samotných, je dôležité sa poučiť. Aj keď v živote to také jednoduché nie je, ako som to jednoducho napísala. A stará múdrosť o tom, že len blbec sa učí na vlastných chybách a múdry na cudzí, je tiež ľahko napadnuteľné. Pretože sú situácie, a v našom živote je ich veľmi veľa, keď robíme niečo, alebo keď spravíme niečo, čo sme niekedy odsudzovali a za čo sme karhali niekoho iného. Človek si to akosi musí prežiť, pretrpieť na vlastnej koži. Popáliť sa. Ale nie spáliť. Dovoliť si nechať ublížiť, ale nie zničiť. Pripustiť omyl, chybu, nesprávne rozhodnutie, utrieť slzy, ak nejaké ešte ostali a jednoducho cez všetky ťažkosti a sklamania ísť ďalej.
Rany, sklamania, podrazy, bolesti, straty nás môžu deformovať len do takej miery, do akej to pripustíme my sami. Palice osudu, ktoré nás bijú, nám môžu ohnúť chrbát, no je na nás, či sa dotkneme zeme alebo nie. A či keď sa jej dotkneme, znova vstaneme, vystrieme chrbát a napriek bolesti pôjdeme ďalej. Vystretí, nezlomení.
Ono je to jednoduché takto o tom písať. Viem. Ono v živote je to ťažšie. Aj to viem. A viem aj to, že každým sklamaním sa človek stáva imúnnejším voči tým ďalším a s ďalším sklamaním sa človek vyrovnáva akosi ľahšie. Aj keď ako sa niekde inde hovorí...cesta jednoduchosti má svoju daň... Má. V podobe možnej prezentácie možného chladu, ktorý z nás možno sála.
Je dôležité pochopiť príčinu sklamania, či už pramení z nás samotných, alebo z niekoho iného. Ak tú príčinu pochopíme, pochopíme vlastné, či cudzie omyly, a tým odstránime riziko, ktoré je priveľké, riziko tvrdého dopadu na zem. Práve tým vstaneme a dokážeme...ako sa hovorí niekde zas úplne inde, že svet nepatrí tým, čo sklamali, ale tým, čo sa sklamali a predsa dokázali žiť. Ako ľudia.
Sklamania
08.09.2009 20:53:22
Komentáre