Hovorí sa, že od lásky je len krok k nenávisti. S tým súhlasím. No medzi tým je jedna pomyselná medzera. Medzera ublíženia, zrady, rán, modrín, krutých slov, krutých činov. Medzera, ktorá je vlastne priepasťou k ľudskému dnu, ľudskej dôstojnosti, hrdosti a sebalásky.
Ak sa nejaký vzťah dostane do tejto medzery, cesta späť nie je. A jediné východisko je, ublížiť si do krajnosti, do úplného vyčerpania, až na dno vlastných síl a vlastnej dôstojnosti.
Napriek krutosti tejto medzery, život sám hovorí o tom, že väčšina partnerov, či partneriek, aj napriek jej bolesti a krutosti naďalej miluje toho, kto im uštedril pár faciek a spôsobil zopár modrín, nielen na tele, ale hlavne na duši. Skvelým príkladom sú napríklad týrané ženy. Extrém je vždy najlepší príklad. Týrané ženy častokrát ostávajú vo vzťahu, kde sú bité, týrané, psychicky, či fyzicky. A mnohokrát to nie je len o tom, že nemajú iné východisko. Je to o tom, že stále veria, že sa to zmení, aj po desiatej bitke. A že napriek všetkému dotyčného ľúbia. Čistou, nekonečnou, nezištnou, chorou láskou.
Ruky máme na to, aby svojho partnera objímali, nie na facky a metanie po izbe. Ruky máme na to, aby hladkali, utešovali, láskali a podávali pomocnú ruku naším najbližším. Ruky by sa nikdy nemali stať zbraňou.
Tak isto je to aj so slovami. Slová sú ako slnečné lúče...čím viac sú sústredené, tým viac dokážu spáliť.
Slovami sa dá povedať všetko. Slovami sa dá vyjadriť šťastie, radosť, láska. Ale aj opačne. Nenávisť, zlosť, hnev, krutosť. Slovami dokážeme vyfackať niekoho, koho milujeme. Prefackať až na dno ľudskej dôstojnosti a úcty.
Nech ruky objímajú, a slová nech hrejú pri srdci. Nech zbrane hromadného ničenia vzťahu navždy ostávajú pochované.
Dodatok:
Odpustiť človek dokáže takmer všetko, a často krát odpúšťa aj neodpustiteľné.
Zabudnúť časom dokáže človek na všetko, aj na to, čo ho zničilo, čo mu dalo facku.
Vyrovnať sa s faktami a napriek všetkému - aj to človek dokáže, ak je dostatočne silný a vyrovnaný so skutočnosťami, a ak miluje život napriek jeho odvrátenej strane.
Ide o to, aby pochopil a vedel, že facky dokážu síce raniť, a tie na srdci sú bolestnejšie, než tie na tele, ale všetko má dve stránky. A ako sa hovorí...prostredníctvom bolesti dospievame a stávajú sa z nás krásne tvarované sochy.
Som nesmierne hrdá na svoju priateľku, na jej nádhernú sochu.
Zbrane hromadného ničenia vzťahu
24.08.2009 11:11:31
Mojej priateľke, ktorá sa nedokázala ubrániť voči najsilnejšej zbrani človeka, ktorého milovala
Komentáre
HM
hm,
Bonnie
Ďakujem za pozitívny komentár.
hovori sa,
Bonnie
Dakujem, priatelke odkazem.
Strelka,
Bonnie
ano,